Nedávno som v televíznych novinách videl ako matka na rodičovskej, čo dostáva cca 200 Eur rodičovského príspevku, mala „šťastie“. Vyhrala auto. To ešte netušila, že bude musieť zaplatiť daň za to úžasné šťastie v podobe dane z príjmu ako aj po novom zdravotné odvody. Za auto v hodnote cca 12.000 bolo treba zaplatiť aj odvody do zdravotnej poisťovne približne 1.700 Eur. No pre túto mamičku spolu s daňou z príjmu je to 4.000 Eur to je priveľa. Pre človeka čo tieto peniaze nemá a jediná šanca je predať takéto auto to nakoniec nie je až taká super výhra. Z auta za 12 tisíc, ktoré na trhu „ojazdených“ áut hneď na druhý deň bude mať hodnotu takých 9 až 10 tisíc, zostane, po zaplatení všetkého, samotnej výherkyni necelých 50% z výhry. Ďakujem pekne za takú solidaritu „bohatých s chudobnými“.
Už sa dosť popísalo o zmenách v odvodovej politike, ktoré sa udiali ako aj o tých ktoré sú ešte len pred nami. Ale zamyslime sa nad otázkou poistenia ako takého. Ide o to, že veľká skupina ľudí chce byť zabezpečená voči riziku spoločne a teda si ho rozdelí medzi seba. Pri takom havarijnom poistení všeobecne, ide o to že keď si ktokoľvek z tejto skupiny poistených zničí svoje auto, ostatní sa mu formou pravidelného poistného vyskladajú na náhradu. Kto má drahšie auto tak platí viac lebo aj jeho prípadná škoda môže byť väčšia. Je to jednoduché a spravodlivé…
Prečo sa ale naša najväčšia sociálna inštitúcia volá poisťovňa naozaj netuším. Veď charakter toho čo od nás pracujúcich vyberá nie je predsa poistné ale daň. Zoberme si takú materskú, ktorá je určená len pre ženy. Vari platia ženy nejaké špeciálne poistné čo muži neplatia? Nie je potom takéto správanie trochu diskriminačné? Nemali by platiť teda muži menšie odvody ako ženy?
A čo tak „milionárska“ daň (aj keď v našom ponímaní takýto „milionár“ pravdepodobne milión nie že nemá, nezarobil ale ani nikdy v živote neuvidí) a zdanenie bohatých. Je progresívne zdaňovanie lepšie ako rovná daň? Podľa mňa progresívne zdaňovanie v tom zmysle ako sa chápe na Slovensku by malo byť. Nejde o to že by bohatý odvádzali viac ako chudobný. To vôbec nie. Len sa tým trochu zmierní degresivita „daní v mojom ponímaní“. Zoberme si tri príklady nášho daňového a odvodového systému v súčasnom kvázi rovnom zdaňovaní.
Príklad 1 – Hrubá mzda 800 Eur (plus mínus priemer na Slovensku). Z toho čistá mzda je približne 618 Eur a teda daňovo odvodové zaťaženie je 23%.
Príklad 2 – Hrubá mzda 2.500 Eur. Takto zarábajúci človek dostane na účet 1.803 Eur a zvyšných 28% si zoberie štát a jemu podobné inštitúcie. Vidieť tu teda určitú progresivitu.
Príklad 3 – Hrubá mzda 10.000 Eur. Tento zamestnanec (možno nejaký z nižsších riaditeľov banky) sa vytešuje zo 7.813 Eur a teda najnižšieho daňovo odvodového zaťaženia z našich troch príkladov a to 22% a zaručene najvyššej mzdy.
Otázka pre zástancov rovnej dane je či teda súhlasia s degresívnou. Avšak pravdou je, že človek tým, že viac platí, viac v žiadnom prípade nedostane (ako napr. pri havarijnom poistení auta). Dalo by sa aj ďalej písať o odvodových nezmysloch, týchto pár príkladov však stačí uvedomenie si tejto nezmyseľnosti.
Len toľko som chcel 🙂